Prečítajte si, ako sme sa mali na Jubileu mladých v Ríme očami Emy Jaškovej.
V jubilejnom roku 2025 sme mali ako mladí úžasnú príležitosť zúčastniť sa Jubilea mladých v Ríme. Čakal nás krásny program dialógu s mestom Rím, v ktorom sme si mohli vybudovať vzťah s týmto večným mestom, ktoré vzniklo už v roku 753 pred Kristom a prežilo neskutočne búrlivú históriu.
Rozpálené letné rímske ulice preplnené skútrami a krásnymi názvami ulíc, či ikonickými fontánami. Pôsobili majestátne, živo a dopĺňala ich unikátna rímska architektúra s kde-tu skrytým prekrásnym kostolom na rohu ulice. Chodníky boli veľmi často dekorované nenápadným nápisom SPQR – Senantus Populus Quorum Romanum, ktorý pochádza ešte z čias Rímskej republiky. Zo zlatej éry Ríma, z civilizácie, ktorá dokázala položiť základy aj pre dnešnú infraštruktúru mesta Rím. Staroveký Rím, ktorý ovládal obrovskú časť sveta.
Rím jednoducho zosobňuje úžas a krásu umenia, ktorú človek vie vytvoriť, ale aj pád „večného impéria,“ ktorý je dôkazom toho, že svetské kráľovstva nie sú večné. Ako poukázal aj pápež Lev XIV. počas stretnutia s nami – „ašpirujte na veľké veci, na svätosť! “
A tak sme sa, koniec koncov, ocitli na Jubileu mládeže 2025!
Ako to všetko začalo
Do Ríma sme vycestovali 27. júla. Po nasadnutí do autobusov sa začala naša púť. Každý bol plný očakávania udalostí a vecí, ktoré nás postretnú. V autobuse nič nenasvedčovalo tomu, že by nás mala čakať únavná cesta. Spev a radosť sa rozšírili do celého autobusu Spiš 1 a táto radosť a neúnavnosť nám vydržala až do príchodu do Assisi, našej prvej zastávky.
Assisi sa nachádzalo na kopci, pohltené prírodou a pokojom. Bolo to naše prvé stretnutie všetkých pútnikov z autobusov zo Spišskej diecézy. Šťastný príchod sme oslávili spoločnou svätou omšou a potom sme mali možnosť navštíviť blahoslaveného Carla Acutisa v bazilike v Assisi. Kým sme čakali v rade pred bazilikou, juhoamerickí spolupútnici z Brazílie a Mexika hlasno spievali, dokonca nám ponúkli mexické sladkosti! Už tam sme zacítili energiu stretnutia, ktoré nás čakalo v Ríme. Potom sa spustil dážď, ktorý sme si napriek všetkému užili a vyrazili sme smer Rím.
Rím prvý večer alebo aj plechová obytná hala – Fiera di Roma
Po príchode do Ríma, sme zakotvili vo výstaviskách Fiera di Roma. V jednej výstavnej hale spalo pokope okolo 2000 ľudí. Zážitok to bol skvelý, človek si uvedomí, že napriek náročným podmienkam má radosť, ale aj vôľu prekonať sa. Sprchy boli ľadové, nuž a ani rad na ne nebol vždy najkratší. Ale čas strávený spolu v prvý večer, v malinkom bufete na kávu, bol nenahraditeľný.
S kamarátkou sme sa už prvý večer rozhodli vyraziť do mesta na západ slnka na vyhliadke Giardino degli aranci. Vtedy sme sa prvýkrát stretli s Rímom a jeho majestátnosťou. Cestou naspäť na Fiera di Roma sme ešte ochutnali pravú rímsku pizzu. V reštike boli samí Taliani, ani jeden turista! Chaos by sa dal krájať, vyznať sa tam vedeli asi len samotní Taliani, ale pizza bola skvelá a posilnila nás pred novým dňom.
Celé mesto za jeden deň… čože?!
Prvý deň sme sa autobusom z Fiera di Roma presunuli na zastávku Piramide, kde sa týči akási zvláštna pyramída a vydali sme sa spoznávať mesto. Ako prvé sme navštívili dychberúci výhľad na Forum Romanum a Kapitolské múzeá, kde sa týči socha Marca Aurelia, spolu s bazilikou Santa Maria in Aracoeli, kde vedie vyše 200 schodov. Potom sme pokračovali v šľapaní na pamätník Viktora Emanuela 2, zjednotiteľa Talianska. Zaujímavosťou je, že na žiadne pamiatky, symbolizujúce suverenitu Talianska, sa nedostanete so štátnymi symbolmi inej krajiny. Potom sme sa posilnili modlitbou v krásnom kostole Chiesa del Gesú, kde sme zapálili sviečku pápežovi Františkovi a obdivovali jedinečný strop. Tých kostolov v ten deň nebolo málo. Navštívili sme aj Piera Giorgia Frassatiho v Santa Maria Sopra Minerva. Pauzu sme si urobili pri Pantheóne a omrkli sme aj známu Fontánu di Trevi. Potom už naše kroky smerovali na obed do reštaurácie pri Koloseu. Bola to rodinná talianska reštaurácia. V taliančine sme sa porozprávali s majiteľmi, ktorí nás stále so záujmom sledovali. Potom sme im darovali magnetku obce Lendak, ktorá veríme, že ich potešila a so 45 minútovým talianskym meškaním sme utekali do Kolosea. Aby toho nebolo málo zbehli sme ešte do Santa Maria Maggiore a prešli našou vôbec prvou svätou bránou! Stíšili sme sa a rozlúčili s pápežom Františkom. Po dobrej káve sme potom putovali na Námestie sv. Petra na úvodnú svätú omšu.
Na naše prekvapenie bolo námestie už dvojhodinovom predstihu preplnené. Nemienili sme sa vzdať a po asi najväčšej tlačenici, akú som kedy videla, sme sa dostali k jednej z fontán, kde sme sa spriatelili mladými z Česka a slávili svätú omšu. Na balkóne Apoštolského paláca sme videli niekoho v bielom, ako sa pár minút pozeral. Dodnes veríme, že to bol Svätý Otec. Na konci svätej omše prišlo dokonalé prekvapenie – pápež Lev prešiel pomedzi nás a uvideli sme ho prvýkrát.Dokonca s nám aj prihovoril milým privítaním a príhovorom o tom, že sme soľou zeme.
Po tomto zážitku, sme sa do polnoci snažili dostať preplnenými spojmi na ubytovaciu halu, pričom sme prešli minimálne ďalších 5 kilometrov a vyskúšali dva regionálne vlaky. Úplne unavení, ale šťastní, sme dorazili na ubytovanie.
Audiencia, Pizza Kebab a Sixtínska kaplnka
Stredajšie ráno začalo, po troch hodinách spánku, priskoro. Už okolo 5:30 a dôvod bol jasný – dostať sa čo najbižšiena pápežskej audiencii. Keď sme prišli do Vatikánu, boli sme medzi prvými a usadili sme sa v treťom rade, obklopení Američanmi, Brazílčanmi, Peruáncami a podobne. Po dvoch hodinách čakania na rímskom slnku prišiel pápež. Videli sme ho naozaj zblízka a trochu sme si výhľad zlepšili vylezením na stoličky. Potom mal príhovor o uzdravení hluchonemého, ako sa vo svete plnom informácií môžeme stať ľahko hluchonemými a zabudnúť na potreby druhých, ale aj upadnúť do izolácie. Tiež aj vítal hostí vo vyše šiestich jazykoch. Audiencia 30.7.
Po ukončení nasledovalo jedlo. Tentokrát nie velˇmi rímske, nie veľmi luxusné. Uchýlili sme sa do najbližšej nepreplnenej pizzerie s názvom Pizza Kebab, kde nás pán zdvorilo presviedčal, že je to najlepšia pizza v Ríme. To radšej súdiť nebudeme, ale v tomto prípade sme boli vďační za každé jedlo a každú stoličku na sedenie.
Vatikánske múzeá nás už očakávali a tak sme sa do nich poobede vydali. Túžili sme vidieť na vlastné oči Sixtínsku kaplnku. No tá nebola jedinou krásnou miestnosťou. Celé vatikánske múzeá boli obrovské a plné renesančných výtvorov od Rafaela, Michelangela a ďalších. Takýmito miestnosťami sme kráčali po schodoch hore dole vyše hodiny, kým sme našli Sixtínsku kaplnku. Bolo to niečo neopísateľné a dokonca sme v nej našli miesto na sedenie, a tak sme sa tam spoločne pomodlili. Bolo neopísateľné byť niekde, kde sa ešte len pred mesiacom volil nový ponitifik Katolíckej cirkvi. Wow. Po známych točitých schodoch sme zišli dole a múzeá opustili. Večer sme zvolili oddych a pokojné prechádzky.
To pravé slovenské a pápežské baziliky
Vo štvrtok to bolo silné. Ráno sme sa ponáhľali do slovenského domu, kde vládla pravá slovenská atmosféra. Kofola, hranolky, radosť, hudba a prijatie vo veľkom Ríme. Po spoločnom čase sme slávili svätú omšu v slovenskom dome, kde nás povzbudili prijať sviatosť zmierenia a žiť jubileum naplno, byť odhodlaní, priniesť našu radosť domov a začali nás postupne duchovne pripravovaťna Tor Vergatu. V slovenskom dome sa dal tráviť skvelý čas s priateľmi, spoznať nových ľudí, alebo si len jednoducho dať kvalitné jedlo bez zhonu a veľkého radu. Bolo to miesto pokoja pre Slovákov v Ríme, kde sme sa cítili ako doma.
V tento deň sme navštívili aj ďalšie dve sväté brány. Celý čas sa o nás Boh staral a to vieme potvrdiť. V bazilike Sv. Pavla za hradbami sme nestáli v žiadnom rade a prišli sme tam takmer sami, takže sme si jej krásy a hĺbku mohli užívať naplno, bez čakania. Neskôr sme sa presúvali metrom a spievali s Talianmi pesničky pre deti, ktoré vyspevovali na celé metro a s úsmevom sme putovali do Lateránskej baziliky.Pri príchode sme uvideli veľmi dlhý rad, minimálne na 2 hodiny. Tak sme sa zhodli, že sa taliansky opýtam policajta, či tam musíme stáť. No a nečakane, vraj áno, musíme. Ale po minútke zobral mňa aj celú skupinku len tak dopredu a prešli sme samostatnou kontrolou bez čakania. Neskutočné.
K večeru sme ochutnali typické rímske cannoli vydali sa na Piazza del Popolo. Tam sme sa náhodne ocitli na francúzskej omši. Bol to unikátny zážitok modliť sa s Francúzmi, ktorí nás prijali za svojich. Pokračovali sme prechádzkou po Ríme a ochutnali sme aj tradičné suppli, ktoré boli naozaj veľmi chutné a sú typické pre rímsku kuchyňu.
Bazilika sv. Petra, Godzone a pápežova zmrzka
Piatkový deň bol oddychom. Ako vyše 200 členná skupina zo Spiša sme s jubilejným krížom ráno putovali do Baziliky sv. Petra. Niekoľkí sme sa pri nesení kríža vystriedali a musím uznať, že prejsť svätou bránou s týmto krížom bol silný duchovný zážitok. Po putovaní sme ochutnali napríklad aj z obľúbenej zmrzliny pápeža Františka, argentínskej Padrone gelato, ktorú niekoľkokrát navštívil a 2-3 krát mesačne mu vyše 7 rokov dodávala zmrzlinu do Vatikánu. Zvyšok dňa sme strávili rozhovormi.
Večer zaplnili Piazza del Popolo vo veľkom Slováci. Tím z projektu Godzone tam totiž pripravil podujatie predstavujúce nastávajúce Jubileum v roku 2033. Rímske námestie sa nám na chvíľu stalo domovom a spoločne sme s celým svetom chválili Pána aj v slovenskom jazyku. Cestou na Fiera di Roma metro praskalo vo švíkoch, kde sa pokračovalo vo chválach a zrazu po slovensky chceli spievať všetci, ktorí slovensky nikdy nehovorili. V tejto radosti sme ukončili bohatý piatkový deň.
Tor Vergata
V sobotu nadišiel deň putovania na Tor Vergata. Ráno sme začali svätou omšou, aby nás Pán sprevádzal počas púte a chránil nás. Neskôr nás naši ochotní autobusári zaviezli do okolia letiska Ciampino, odkiaľ to bolo vyše 7,5 kilometra na Tor Vergatu. Cestou nás sprevádzali stánky s vodou, občerstvením, policajti, zdravotníci, ľudia v autách nám kývali, trúbili a prežívali všetko s nami. Cesta bola veľmi príjemná a náročnosť sme začali cítiť, až keď sme dorazili na Tor Vergatu, kde sa davy začali násobiť.miestami náročné, obzvlášť ocitnúť sa uprostred tisnúceho sa davu, ktorý je plný ľudí, je teplo, nemáte vodu, len dúfate a kráčate. Nakoniec sme v zdraví došli do sektoru, v ktorom sme si rozložili naše spacáky a spoznávali prostredie, sledovali program, oddychovali. Tor Vergata sa začala plniť mladými.
A prišlo to! Okolo 19:30 nám nad hlavami zakrúžil vatikánsky vrtuľník a začal pristávať. Bolo to supeeer! Keď pápež jazdil na papamobile, desiatky mladých bežali ako o život, aby ho videli, niektorí liezli na toitoiky (záchody), iní na ploty, proste úžasný začiatok radosti.
Vigília bola veľmi hlboká. Po troch otázkach mladých z celého sveta na témy, ktorým často ako mladí čelíme, začala adorácia. Približne milión mladých, svätý otec Lev a Boh. Spolu, v tichu a v speve. Túto krásnu hodinu rozjímania a spoločne stráveného času ukončil Svätý Otec, keď nám odporučil si oddýchnuť a zaželal nám Buonanotte! Nie každý deň zažijete dobrú noc od pápeža 🙂
Ráno
Večer pred Tor Vergatou sme pripravili slovenskú vlajku s nápisom:
„Papa Leone XIV. come to Levoča. “ Nastalo ráno, po noci, pod holým nebom, keď dokonca kúsok spŕchlo sme vstali okolo 6tej a o 7 sme už so slovenskými vlajkami čakali na Sv. Otca. Keď sme počuli známy zvuk helikoptéry, na ktorej mimochodom na Tor Vergatu v roku 2000 priletel Ján Pavol II, nemohli sme sa dočkať. Po pár minútach pápež Lev XIV. dorazil do nášho sektoru a bez našej vlajky už neodišiel, cestovala s ním aj s pozvaním po celej Tor Vergate na kapote papamobilu!
Svätá omša bola jednou veľkou radosťou a oslavou. Oslavou eucharistie, ktorú aj čoskoro svätorečený Carlo Acutis označil za diaľnicu do neba. Svätý otec nás povzbudil, aby sme sa nevzdávali a aby sme šírili nádej a radosť zo stretnutia zmŕtvychvstalého Krista aj v našich domovoch a po návrate. Zdôraznil, že sme stvorení pre život, ktorí sa neustále obnovuje v darovaní a láske. Musíme počúvať Boha a nechať sa ním viesť. Svätý Augustín povedal „Čo je predmetom našej nádeje? Je to zem? Nie. Niečo zo zeme – zlato, striebro, stromy, úroda, voda? Tieto veci sú krásne, príjemné a dobré.“ A potom uzatvára: „Hľadaj Toho, kto ich stvoril, – on je tvojou nádejou.“ Pre nás mladých to bolo silné posolstvo. Pápež Lev mladým
Najväčší kultúrny zážitok, ktorý krásne pripomína rozmanitosť Cirkvi, bol znak pokoja na tejto svätej omši – Afričania sa objímali, my sme si podávali ruky, a Juhoameričania si dokonca dávali bozky na líce. Bola to neuveriteľná ukážka rozmanitosti a krásy kultúr, z čoho nakoniec vyplýva jednoduché, výstižné a aj súčasné heslo pontifikátu pápeža Leva prebraté od sv. Augustína – IN ILLO UNO UNUM. V ňom sme jedno. A takto sa dá zhodnotiť aj naša púť mladých do Ríma.
Autorka textu: Ema Jašková
